Poznáte ten pocit, že čítate nejakú ľahučkú blbosť v kaviarni, alebo na pláži a zrazu ide okolo niekto dôležitý. Doležitý môže byť pre vás hocikto, ja neviem, niekto nový vo vašom živote na koho chcete zapôsobiť, alebo naopak nejaká bývalá láska, ktorej chcete práve v tomto momente ukázať o čo prišla. A vy ako správny pseudointelektuál sa cítite tak trápne, že čítate práve toto a teraz 😀

No možno ste to nezažili a nové knižné tipy sa vám zídu aj tak. Tu sú knihy, ktoré sa podľa mňa ľahko čítajú a zároveň sú niečím zaujímavé a kvalitné.

Laurent Gounelle: Boh chodí po svete inkognito

Túto prvotinu od francúzskeho ekonóma som čítala dávno a dokonca ju celú prečítal aj môj muž. Možno to bolo tým, že sme boli len na začiatku nášho vzťahu a preto ju bol motivovaný prečítať, ja však verím, že je taká dobrá:) V prvom rade, kniha vôbec nie je o Bohu ani s veľkým ani s malým “b”. Príbeh nevyrovnaného mladíka sa odohráva v Paríži, kde okrem osudovej krásky stretne aj jedného múdreho muža, ktorý ho začne takpovediac koučovať v jeho osobnom aj pracovnom živote. Je to veľmi zaujímavé čítanie a zároveň sú ńa príbehu pekne ilustrované niektoré teórie z modernej psychológie a koučingu.

Fredrick Backman: Muž menom Ove

Prvotinu švédskeho blogera som zase dočítala dnes. Boli chvíle kedy som sa schuti smiala a aj som si pri jednej z pasáží poplakala (ale to môže byť aj hormónami.) Švédska kultúra mi je blízka a táto kniha ňou nejakým uveriteľným spôsobom dýcha. Nehovorí síce o žiadnom “lagom” a nábytok z ikey je spomenutý iba raz, ale nachvíľu som mala pocit, že som tam. Zároveň postavy majú v sebe čosi tak všeobecne ľudské, že by sa príbeh o mrzutom vdovcovi, ktorý časom pookreje, mohol udiať kdekoľvek.

Adebayo Ayobami: Zostaň so mnou

Bolo obdobie, kedy som na interente videla túto knihu všade. Myslím, že právom si zaslúžila svoju slávu. Ja som si ju dovolila čítať až po šestonedelí. A dobre som urobila. Táto kniha je silná káva, neviem či by to moje precitlivé ja skôr ustálo. Hovorí o rôzných vzťahových skúškach (najviac o neželanom potrate), ktoré sú nám blízke avšak v knihe sú zasadené do pre nás cudzej kultúry. V angličtine by som povedala, že je to “page turner” teda budete ju mať rýchlo zlúsknutú.

Keď mi kolegovia v práci dávali dve knižky k narodeninám so slovami, že však na materskej budeš mať kopec času a prečítaš si, vysmiala som ich. Celkovo som sa duševne na materskú pripravovala ako na svoj pohreb, že všetko si musím prichystať, na nič nebudem mať čas a na čítanie už vôbec. Opak sa stal pravdou ako to v živote býva. Podmienky na materskej mám uľahčené tým, že dieťa je zatiaľ zdravé, manžel je starostlivý, starí rodičia bývajú s nami v jednom meste a pomáhajú nám, atď. Avšak tieto privilégiá by sa dali ľahko zneužiť v prospech trávenia času inde. Čítanie je pre mňa priorita, lebo je to najefektívnejší relax hneď pri ručnom šití a akvarele, aj keď jednoduchšie je častokrát vytiahnuť telefón a poscrollovať si 🙂 Tu sú moje tipy, ako sa mi darí čítať viac

1. Začala som čítať, čo ma naozaj baví

Život je tak krátky, aby som sa umárala čítaním kníh, ktoré síce práve v intelektuálnych kruhoch “letia” a vyzerajú pekne na poličke, ale ma nebavia. Radšej si vychutnám biografiu nejakého umelca, alebo klasický román, keď je to to, čo ma baví. A vychutnala som si v šestonedelí aj Kristínu Tormovú, no a čo? Bola fantastická.

2. Nič sa nestane, ak knihu nedočítam do konca

Ako perfekcionista som sa vždy držala jednej knihy, až kým som ju nedočítala písmenko po písmenku do samého konca. Môj aha moment prišiel pri knižke Sapiens, ktorá je jedna z tých spomínaných intelektuálnych uberkníh v predchádzajúcom bode. Nie, že by ma nebavila, ale s druhou polovicou knihy som do veľkej miery nesúhlasila a nebola pre mňa dostatočne inšpiratívna, aby som to vydržala. Tak som namiesto čítania, tú knihu pasívne dopočúvala ako audioknihu. A je to! Ale dá sa to aj tak, že knihu len dolistujem do konca, ak mi pre nejaký pádny dôvod nevyhovuje.

3. Našla som si svoje spriaznené čitateľské duše a zdieľam s nimi svoje dojmy

Keď sa o knihách, ktoré práve čítam mám s kým zdieľať, je to oveľa väčšia zábava. Časom som si vystopovala kamarátky na goodreads, alebo instagrame, ktoré naozaj veľa čítajú a čítajú pre mňa zaujímavé knihy a mám z toho radosť. Tiež sa mi oveľa ľahšie hľadajú nové tituly, keď od nich dostávam odporúčania. Najnovšie som sa rozhodla zapojiť aj do online čitateľského klubu. Ešte neviem ako to dopadne, ale zatiaľ sa mi táto idea veľmi páči.

4. Sledujem svoj progres, mám cieľ, ale neviažem sa naňho

Mám veľmi rada Goodreads, kde si môžem zaznamenávať, čo práve čítam, ako sa mi to páči a zároveň vidieť čo čítajú moji kamaráti. Každý rok robí Goodreads čitateľskú výzvu, kde si môžeš zvoliť cieľ, koľko kníh za ten daný rok chceš prečítať. Prvý raz som zlyhala na plnej čiare, druhý rok som si už predsavzatie nedávala, tretí som prečítala všetkých 12 kníh čo som si predsavzala. Tento rok mám cieľ 25 kníh, a už mám prečítaných 15, ale moc to neriešim a nebudem sa zato byť do pŕs, ak ich bude nakonci roka náhodou 24 alebo tých 15 🙂

5. Čítam viac kníh naraz

Väčšinou sa neodporúča robiť viac vecí naraz a platí to aj v čítaní. Avšak ja sa snažím hľadať voľné minúty na čítanie kde sa dá, a preto mám jednu knihu rozčítanú v kuchyni, kde som vždy ráno a môžem svietiť. Ďalšiu knihu mám na kindle, ktorú môžem čítať aj v noci a nezobudiť tak svojho manžela. No a vždy mám nejakú knihu rozpočúvanú aj ako audioknihu. Mám takto rozbehnuté vždy aspoň tri knihy, ak nie štyri s tým, že štvrtá je v kočíku, keby som si chcela čítať v parku.

6. Uvedomujem si, že začiatkom sa musím najprv prelúsknuť

S čítaním je to ako s behaním. Prvých pätnásť strán je často ako prvých pätnásť minút behu v parku, keď človek musí najprv premáhať svoju vôľu, aby potom už bežal zľahka ďalších tridsať. Na tých prvých 15 strán mi pomáha nasledovná stratégia. Zameriam sa na čas a vyhradím si 30 minút na tých pomyslených prvých 15 strán románu. Sústredene čítam knihu, aby som pochopila, kde je dej zasadený, aké sú postavy a nestratila sa myšlienkami niekde inde. Keď prekonám náročný začiatok, zažeriem sa už do knižky väčšinou tak, že vyhľadávam doslova kúšočky voľných chvíľ, aby som čítala ďalej.

To sú moje azda najzásadnejšie momenty, vďaka ktorým sa mi darí čítať viac. Aj pri malom dieťati. Aké tipy máte vy?

Včera som začala čítať knihu o pevnej vôli “The Willpower Instinct” od standfordskej profesorky Kelly McGonigal, ktorú chcem hneď uviesť do praxe. Pôvodne som chcela jej skriptá použiť na chudnutie do plaviek po karantéme, ale keďže toto leto asi nikam nepocestujeme, dám si ešte jeden kúsok pizze a pustím sa do ťažšieho predsavzatia. Je to životný štýl, s ktorým koketujem už asi dva roky, striedavo sa k nemu vraciam ako tučný človek pri Jojo efekte. Najbližší vedia, že mojou najväčšou závislosťou nie je čokoláda Milka, ale o niečo menšia krabička, ktorá je momentálne v púzdre tej istej fialovej farby a je to môj iPhonik. Životný štýl, ktorý viem, že mi robí dobre (lebo som si ho isté obdobia vyskúšala) a vždy ma vystrelí do najproduktívnejšieho pracovného obdobia a najmä zenového pokoja je digitálny minimalizmus.

Takže tu ma máte pani profesorka, najväčšieho závisláka na sociálnych mediách a online zábave so slabou vôľou. Môžte vyskúšať na mne všetky stanfordské hókusy pókusy. Splním všetko, len ma zachráňte! Desať týždňov budem odolávať, aby som nedočítala túto fascinujúcu knihu až do konca. Budem si ju po týždni kúskovať a aplikovať vaše rady. No a uvidíme, či rady budú účinné a ja už viac nespadnem do moderných psychologických pascí facebookových algoritmov.

Prvé prikázanie pevnej vôle: Spoznaj sám seba

Na začiatok si netreba dať žiadne predsavzatie. Ako pri úspešnej diéte, človek si len zapisuje a všíma svoje impulzívne rozhodnutia a pocity, ktoré ho k nim privedú, ako aj pocity po svojom konaní. Do žurnálika si budem analogicky dvakrát do dňa zapisovať tieto informácie priamo z môjho ajfónu:

• čas strávený na sociálnych mediách, najmä na instagrame
• “Pick-up times” alebo koľkokrát som za deň otvorila mobil
• koľko fotiek som za deň zazdieľala či už na whatsappe, alebo v instagram stories, atď. a ako som sa pritom cítila

Cvičenie na odolávanie impulzom

Najúčinnejším a najmenej bolestným cvičením pevnej vôle je podľa profesorky McGonigal krátka denná meditácia. Vraj nazačiatok stačí 5 minút sústredenia, alebo lepšie povedané snaženia sa o sústredenie. Rozhodla som sa, že by bolo kontraproduktívne si na toto cvičenie v mojom prípade stiahnuť ďalšiu appku 😀 Preto odvčera používam len obyčajné stopky (žiaľ stále na mobile) a 5 minút sa snažím sústrediť na svoj výdych nádych. Žiadne woodoo ani astrológia. A to či som vytrvala si tiež budem zapisovať do žurnála.

Čo ďalej? Čo keď ma to prestane baviť?

Ak tento experiment z nejakého dôvodu nevyjde a zlyhám, pani profesorke pevnej vôle vezmú titul. Ale nie, to je trápny vtip 😀 Nič sa nestane, o mesiac prečítam ďalšiu motivačnú knihu a pustím sa do niečoho podobného znovu. Raz to na digitálny minimalizmus dotiahnem určite, len dúfam, že to nebude až v truhle (omg, už aj čierny humor, čas uzavrieť tento článok.)

Dúfam, že budúci pondelok bude ten rovnako správny motivačný a ja prispejem na svoj blog článkom ako sa mi darilo-nedarilo trackovať si moje rozhodnutia a meditovať. Ak nie, bude to hádam motivačný utorok 🙂