Včera sme konečne krstili našu dcérku Leu. Konečne preto, lebo sme si pôvodne naplánovali krst na čas, kedy nakoniec vypukla pandémia korony. Veľmi som sa na udalosť krstu tešila a už pred pôrodom som sa na ten moment začala chystať mysliac si, že neskôr na prípravy pri dieťatku nebudem mať čas. Začala som pozvánkami, ktoré som vyrábala v programe KeyNotes na iPade s veľkým bruchom plným Leou a vianočných koláčikov v posteli.

Podľa vzoru mojej švagrinej s francúzskym pôvodom som chcela podľa ich zvyku niečo drobné hosťom podarovať. Tak som si vo výpredaji nakúpila papierové vrecúška, do ktorých som dala pre najbližších Leuškinu fotku, svätý obrázok krstu a mnou ručne vyrobený mini-ruženec v baby fialovej farbe. Na svätý obrázok som z druhej strany napísala krátku personalizovanú modlitbu k Anjelovi Strážcovi, aby sa starí rodičia a krstní za Leušku modlili.

Tiež som chcela dať do týchto vrecúšok aj medovníčky, anjelov a srdiečka, čo som napiekla, ale nakoniec som ich po obrade ponúkala v krabici.

Pre Leušku som ručne ušila už v poradí piaty čepček podľa slovenskej blogerky tvoriťaľúbiť. Na krst som zvolila bielu farbu. Vonkajšia látka bola pôvodne vyšívaná dečka, ktorú som symetricky vystrihla a na vnútro som zase použila látku z ľahučkej košele jej tatka. Čepček nakoniec na sebe nemala, lebo vonku sme sa dlho nezdržali, každopádne jej ostane na leto a na pamiatku.

Na pamiatku jej ostane aj krstná košieľka z umeleckého online obchodu Sashe a knižka “Pamiatka na krst” od jej babiny, ktorú ešte musím vyplniť! Druhá babička, teda vlastne naša babulka sa tiež nezaprela a doniesla na oslavu takúto fajnovú tortu z mascarpone, mňam!

Najkreatívnejší nápad však mala Leuškina krstná, ktorá jej sama vyzdobila krstnú sviecu. Celkovo však bude mať Lea veľa spomienok vďaka fotografiám z tohto špeciálneho dňa, ktorý sme strávili spolu s rodinou v najužšom kruhu.

Pre Leušku som hneď na začiatku kúpila veľký čistý baby foto album. Pod pojmom “čistý” myslím, že jeho súčasťou sú len biele strany, do ktorých sa fotky nalepujú, alebo vkladajú s takzvanými nalepovacími rožkami a dá sa doňho čo to napísať. Neplánovala som doňho písať toľko čo do Leuškinho denníka, ale rozhodla som sa spraviť každú stranu fotoalbumu tematickú. Nazačiatku prvé tri mesiace keď som mala Leušku v perinke som ju totiž veľa fotila ako azda každá prvorodička a niektoré fotky jednoducho spolu niesli istú tému. Napríklad:

• očakávanie, ako sme sa na maličkú pred pôrodom tešili (priložila som aj fotku z ultrazvuku)
• hľadanie podobností Leuškiných fotiek a nás v tom istom veku
• hranie sa s prvými hračkami
• návštevy Jojovej a mojej rodiny

Po čase však na mojom telefóne bolo tých fotiek VEĽA a už sa nedali tak jednoducho skladať do skupín. Musela som ich tvrdo triediť, keďže ako perfekcionista z jedného zátišia s dieťatkom mám aspoň tri digitálne verzie. Neviem, možno je to aj tým, že digitálne fotky ma nič nestoja a jednoducho testujem, ktorý uhol pohľadu je najlepší. Avšak neskôr ma tieto fotky stoja veľa času porovnávania a mazania a keby som to nerobila aj peňazí za úložný priestor.

Nechcem zanechať Leuške ako dedičstvo tonu jej fotiek, v ktorej sa utopí a tiež sa snažím o digitálny minimalizmus, preto som si zaviedla tieto pravidlá:

1. Fotky triedim priebežne prvý deň každého nového mesiaca.
2. Všetky fotky za predošlý mesiac stiahnem a doslova len vyberám fotky, ktoré sa mi najviac páčia podľa pravidla “Bola by som ochotná si túto fotku vytlačiť a dať do albumu?” Ak odpoveď znie nie, tak si ju jednoducho mažem.
3. Fotky netriedim teda už porovnávacím spôsobom táto je krajšia ako iná.
4. Leušku už nefotím len tak, zato že má niečo pekné oblečené, ale príležitostne, pri narodeninách a rodinných oslavách, alebo keď tá fotka dáva istý zmysel.
5. Osobne nemám vzťah k umelo nastrojeným fotkám bábätiek s tabuľkou “tri mesiace”. Pokúšala som sa na začiatku aj o takúto sériu, aby Leuška nebola ukrátená, ale skončilo to tak, že “dva týždne” sme fotili v polke tretieho…
6. Celkovo chcem namiesto mobilom viac fotiť na moju zrkadlovku, na ktorú padá prach. Verím, že fotky budú potom hodnotnejšie, tak ako aj z instantného fotoaparátu, ktorý som si veľmi obľúbila.
7. Fotoalbum Leuške občas vytiahnem namiesto večernej rozprávky a veľmi sa z neho teší, aj keď čítať ešte nevie.
8. Myslím, že platí aj u vás doma, že fotky čo nie sú vytlačené, časom určite upadnú do zabudnutia. Preto fotky budem ďalej priebežne tlačiť a zakladať do baby albumu.
9. Niektoré fotky tlačím viackrát, lebo pekné vytlačené fotografie sú aj milou pozornosťou pre blízkych, ktorí na fotke sú.

Zatiaľ takto. Pravidiel je celkom dosť, poteším sa však určite ďalšiemu užitočnému tipu v komentároch.

Ako prvorodička a kreatívna duša som sa s Leuškiným denníčkom vyhrala do posledného detailu. Kupodivu som k pôrodu nedostala žiaden šablónový denník. Výplňala som vlastný skicár a veľmi ma to bavilo. Tu sú moje nápady a niektoré strany:

• Základné údaje pri narodení výška, váha sú samozrejmosťou. Čo takto doplniť aj význam mena, ktoré dávame dieťatku? Lea znamená v hebrejčine gazela, tak som dcérke do denníčka jednu gazelu aj nakreslila.

• Keďže Jojo s nami v pôrodnici nemohol nocovať, vymenili sme si veľa správ o tom ako sa tešíme z maličkej a aká je krásna. Našu konverzáciu som tiež prepísala do denníčka na pamiatku, aby sa nestratila v halde nákupných zoznamov a iných diskusií.
• Prvé návštevy. Do denníka som zapisovala aj kto nás ako prvý navštívil. Keď Leuškina krstná doniesla šatičky a kvety, tiež som ich v denníku ilustrovala.
• Prvé hračky. Do denníka som nakreslila aj mojkáčikov Havinka Palinka a Líšku Elišku, s ktorými som jej hrávala divadlo už na začiatku.
• Potom prišla korona a keďže dcérka čakala na očkovania, radšej sme s ňou nechodili vôbec von, aby bola fit. Vtedy sa začala prebúdzať jar, tak som jej do denníčka nakreslila, ako vyzerajú ulice okolo nás.

• Deti na začiatku veľa spinkajú, tak sa vtedy najlepšie kreslia (ináč je veľmi ťažké ich zachytiť verne ceruzkou). Ja som si do denníka nakreslila spiacu Leušku hneď niekoľko krát, bude to pre ňu pekná pamiatka.
• Do denníčka som Leuške zapísala aj rozprávky, ktoré som pre ňu vymyslela.
• Miesta, na ktoré sme chodili s kočíkom, vrátane samotného kočíka. Toto všetko má Leuška zaznamenané.

Časom pribudnú aj ďalšie strany nášho denníčka, tak možno tento článok ešte updatenem. Toto sú prvotné nápady ako denník vyplniť.

Na mojom instagrame som nedávno ukázala, ako si pripomínam polievať kvety. Je to rýchle DIY, ktoré môžete v karanténe vyskúšať robiť s deťmi. Pozrite si fotopríbeh:

Počas obdobia izolácie som nazbierala doma stovky papierových tašiek z online nákupov a donášok. Rozhodla som sa ich využiť na niečo tvorivé. Pozri si video a inšpiruj sa! Stačia ti len nožnice, stužka, zošívačka, no a samozrejme tie papierové tašky…