Včera som začala čítať knihu o pevnej vôli “The Willpower Instinct” od standfordskej profesorky Kelly McGonigal, ktorú chcem hneď uviesť do praxe. Pôvodne som chcela jej skriptá použiť na chudnutie do plaviek po karantéme, ale keďže toto leto asi nikam nepocestujeme, dám si ešte jeden kúsok pizze a pustím sa do ťažšieho predsavzatia. Je to životný štýl, s ktorým koketujem už asi dva roky, striedavo sa k nemu vraciam ako tučný človek pri Jojo efekte. Najbližší vedia, že mojou najväčšou závislosťou nie je čokoláda Milka, ale o niečo menšia krabička, ktorá je momentálne v púzdre tej istej fialovej farby a je to môj iPhonik. Životný štýl, ktorý viem, že mi robí dobre (lebo som si ho isté obdobia vyskúšala) a vždy ma vystrelí do najproduktívnejšieho pracovného obdobia a najmä zenového pokoja je digitálny minimalizmus.
Takže tu ma máte pani profesorka, najväčšieho závisláka na sociálnych mediách a online zábave so slabou vôľou. Môžte vyskúšať na mne všetky stanfordské hókusy pókusy. Splním všetko, len ma zachráňte! Desať týždňov budem odolávať, aby som nedočítala túto fascinujúcu knihu až do konca. Budem si ju po týždni kúskovať a aplikovať vaše rady. No a uvidíme, či rady budú účinné a ja už viac nespadnem do moderných psychologických pascí facebookových algoritmov.
Prvé prikázanie pevnej vôle: Spoznaj sám seba
Na začiatok si netreba dať žiadne predsavzatie. Ako pri úspešnej diéte, človek si len zapisuje a všíma svoje impulzívne rozhodnutia a pocity, ktoré ho k nim privedú, ako aj pocity po svojom konaní. Do žurnálika si budem analogicky dvakrát do dňa zapisovať tieto informácie priamo z môjho ajfónu:
čas strávený na sociálnych mediách, najmä na instagrame
“Pick-up times” alebo koľkokrát som za deň otvorila mobil
koľko fotiek som za deň zazdieľala či už na whatsappe, alebo v instagram stories, atď. a ako som sa pritom cítila
Cvičenie na odolávanie impulzom
Najúčinnejším a najmenej bolestným cvičením pevnej vôle je podľa profesorky McGonigal krátka denná meditácia. Vraj nazačiatok stačí 5 minút sústredenia, alebo lepšie povedané snaženia sa o sústredenie. Rozhodla som sa, že by bolo kontraproduktívne si na toto cvičenie v mojom prípade stiahnuť ďalšiu appku 😀 Preto odvčera používam len obyčajné stopky (žiaľ stále na mobile) a 5 minút sa snažím sústrediť na svoj výdych nádych. Žiadne woodoo ani astrológia. A to či som vytrvala si tiež budem zapisovať do žurnála.
Čo ďalej? Čo keď ma to prestane baviť?
Ak tento experiment z nejakého dôvodu nevyjde a zlyhám, pani profesorke pevnej vôle vezmú titul. Ale nie, to je trápny vtip 😀 Nič sa nestane, o mesiac prečítam ďalšiu motivačnú knihu a pustím sa do niečoho podobného znovu. Raz to na digitálny minimalizmus dotiahnem určite, len dúfam, že to nebude až v truhle (omg, už aj čierny humor, čas uzavrieť tento článok.)
Dúfam, že budúci pondelok bude ten rovnako správny motivačný a ja prispejem na svoj blog článkom ako sa mi darilo-nedarilo trackovať si moje rozhodnutia a meditovať. Ak nie, bude to hádam motivačný utorok 🙂
Keď som v tehotenstve čítala Slávku Kubíkovú a jej Klub nerozbitných detí, inšpirovalo ma to dať si predsavzatie, že svojej dcére budem len veľmi starostlivo vyberať hračky. Tu sú moje osobné dôvody, pre toto rozhodnutie:
Menej hračiek je viac času na hranie
Keď si predstavím rovnicu, že moja dcéra má x hodín na hranie a buď y hračiek alebo z hračiek (pričom y je väčšie ako z), tak práve s počtom z hračiek sa zahrá viac. Matematicky to funguje určite a navyše to funguje aj logicky. S menším počtom budú starostlivo vyberané hračky kvalitnejšie a tým pádom pre dcéru atraktívnejšie.
Menej hračiek je viac spomienok
Čo je najkrajšie, svojich zopár kvalitných hračiek si bude dcérka v dospelosti pamätať a možno si aj jednu spomienkovú hračku odloží. Ja si zo svojich 10 Barbie bábik tiež pamätám len jednu morskú vílu, ktorej striekala z koruny voda. Neodložila som si však ani jednu, keďže mi ako dieťaťu 90tych rokov záplava hračiek nebola vzácna.
Menej hračiek je viac priestoru
Praktický dôvod nakoniec. V našom dvojizbovom byte, ktorý sme vďakabohu nestihli pred koronou vymeniť za väčší a uviazať si tak šialený dlh na krk, miesta nazvyš veľa nie je. Teda určite nie na megalomanský počet hračiek, aký som mala v 90.tych rokoch ja ako dieťa (okrem Barbie som mala šialený počet plyšákov, ale to bola iná doba…)
Tak aké má moja dcérka doposiaľ hračky?
Vtáčikov, ktorých som jej ušila v pôrodnici a viseli jej najprv nad postieľkou, teraz v ohrádke. Pre ich ľahko uchopiteľný tvar a kontrastný vzor na látke, sú jej najobľúbenejšie.
Tri lopty, z toho jednu som jej ušila ja podľa časopisu Burda
Tri hrkálky – jednu visiacu rolničku a dve rovnaké rumba hrkálky, z toho jednu má u starej mamy
Dve látkové baby knihy a dve knižky z kartónu pre jej vek. Jednu extra baby knihu som jej ušila aj ja.
Zopár plyšákov, ťo dostala od rodiny, ktoré sa zatiaľ najviac pozdávajú našemu psovi Dexterovi (až tak, že jednu jej spred nosa uchmatol.)
Na mojom instagrame som nedávno ukázala, ako si pripomínam polievať kvety. Je to rýchle DIY, ktoré môžete v karanténe vyskúšať robiť s deťmi. Pozrite si fotopríbeh:
Počas obdobia izolácie som nazbierala doma stovky papierových tašiek z online nákupov a donášok. Rozhodla som sa ich využiť na niečo tvorivé. Pozri si video a inšpiruj sa! Stačia ti len nožnice, stužka, zošívačka, no a samozrejme tie papierové tašky…
Ako čerstvá mama spím v priemere 6-7 hodín, o hodinu menej ako keď som bola tehotná, a až o dve hodiny menej ako za slobodna. Po prečítaní knihy od Laury Vanderkam – Čo robia najúspešnejší ľudia skoro ráno, sa už pomaly prestávať trápiť s mojou rannou nespavosťou. Tak ako mnohí respondenti autorky sa priznávam slovami – je to jediný čas, ktorý mám pre seba. Táto kniha ma však prinútila zamyslieť sa nad aktivitami, ktoré ráno robím a prehodnotiť niektoré z nich.
Čo robím ráno správne
Skoré rána väčšinou venujem svojmu tvoreniu. Keď sa ráno zobudím myšlienka na nový projekt a dve hodiny ticha v dome, počas ktorých sa projektu môžem venovať, ma vzpruží viac ako káva, ktorú pijem hodinu po prebudení. Veľa úspešných ľudí, ktorých Laura v knihe spomína sa okrem koníčkov, na ktoré pri deťoch normálne človek nemá čas, venuje ešte aj svojej kariére. Konkrétna aktivita závisí od profesie, ale generalizovať sa to dá na sústredenú prácu (čítanie odborných článkov, atď.) Pre mňa je na materskej momentálne sústredená práca šitie a maľovanie.
Čo chcem už ráno robiť inak
Ďalšou aktivitou, ktorú som podvedome ako ranné vtáča robila dobre, boli prechádzky s kočíkom. Predsavzatie na pohyb ráno, či už ide o beh, posilňovňu, alebo moju pomalú prechádzku je super preto, lebo ho človek aj s väčšou pravdepodobnosťou aj splní. Asi pred mesiacom som si dala cieľ spraviť 12000 krokov denne, keďže karanténa na mne zanechala stopy v podobe lenivých tukových vankúšikov. Tie sa žiaľ rúškom skryť nedajú. Avšak po počúvaní tejto audioknihy som sa rozhodla predefinovať svoje predsavzatie na rannú prechádzku 6000 krokov. Stáva sa mi totiž, že keď je náhodou ráno zlé počasie, von nejdem a nechávam si kroky na poobedie, kedy mám pevnej vôle pomenej.
Čo chcem robiť nové
Taktiež Laura Vanderkam odporúča zastabilizovať si rannú rutinu, čo som doteraz nerobila. Nadtýmto sa chcem určite zamyslieť v rámci svojej rannej rutiny a priorít. V minulosti mi vždy pomáhalo si ráno písať do žurnálika hneď po prebudení svoje myšlienky a denné úlohy. Takže toto chcem mať pevne zasadené určite ako aj tvorenie. Časové rozdeleni si mus=im však ešte premyslieť.
Čo už nechcem robiť
Asi ako každý mentor Laura neodporúča si ráno pozerať titulky správ, sociálne mediá či vybavovať maily. Tohto zlozvyku sa chcem zbaviť aj ja. Aby som sa namotivovala, rozhodla som sa, že po tejto knihe si znovu prečítam knihu od Cala Newporta Digitálny minimalizmus, ktorá ma vždy nakopne k sústredenosti a o tom bude možno aj ďalšia recenzia 🙂 Ak máš pre mňa tip na ďalšiu knihu, poteším sa komentáru k tomuto článku!
Toto je najstručnejší návod na zorganizovanie šatníka pre dieťa, aký sa mi podaril. Niekomu sa to môže zdať smiešne až takto premýšľať nad oblečením malého človiečika, ktorému samému na tom nezáleží. Asi aj trošku je. Ja však nadtým toľko premýšľam nielen kvôli obmedzenému priestoru v skrini, ale najmä pre moje rozhodnutie, že ďalšie chýbajúce oblečenie už nebudem kupovať. Budem ho šiť. Tak nechcem svoj čas márniť na projekty, ktoré dcérka nevynosí.
Pekne od začiatku…
Krátko predtým ako sa moja dcéra narodila, dostali sme tri kufre dievčenského oblečenia po jej sesternici z Ameriky. Tieto tri kufre obsahovali kúsky rôznych kvalitných francúzskych značiek ako aj bežne dostupné oblečka z fast fashion obchodov. Nakoľko som mala prvé tri mesiace oblečenia pre maličkú nadmieru, kombinácie, materiály ani strihy som neriešila, skôr som sa vyžívala v prezliekaní môjho bábätka niekoľko krát za deň a fotila ju nonstop ako Anne Gedes.
Avšak potom prišla korona a oblečenie, ktoré by môj štedrý brat za normálnych okolností doniesol v ďalších kufroch do Európy, neprišlo. Zostalo zopár väčších vecí, nejaké nové mi blízka rodina nakúpila ako darčeky a nejaké som nakúpila ešte ja keď ma v tehotenstve “chytili hormóny”. No a z tohto celého vznikol jeden dezorganizovaný šatník, v ktorom nič s ničím neladí a moja dcérka posledné dni chodila oblečená ako dieťa z mnohopočetnej rodiny (sama som z takej rodiny, tak viem o čom hovorím 🙂 ).
Preto som sa včera schytila a rozhodla sa urobiť tomuto bordelu koniec. Ako absolventka matematického gymnázia som išla na organizáciu šatníka mojej dcéry štruktúrovane ba priam vedecky. Podobný postup asi zachovám aj pri revízií vlastného šatníka, keď sa nato odhodlám.
1. Zistila som a spočítala čo máme
Oblečenie som roztriedila a spočítala všetky kúsky oblečenia podľa jednotlivých kategórií. Počítala som všetky veci, o ktorých som vedela, že máme (počítala som aj tie, ktoré mala Lea práve na sebe a ktoré sa práve prali v práčke), vynechala som len tie, ktoré má náhradné u starých rodičov. Môj zoznam vyzeral takto:
Body s dlhým rukávom vzorované 2ks
Body s krátkym rukávom vzorované 6ks
Body s dlhým rukávom jednofarebné (maximálne s potlačou na hrudníku) 4ks
Body s krátkym rukávom jednofarebné 3ks
Tepláčky pestré 3ks
Tepláčky jednofarebné 3ks
Overaly na spanie 7ks
Tenšie svetríky 2ks
Hrubsie svetríky 3ks
Iné (šaty, Gate na traky, …)
2. Analyzovala som vzájomnú kombinovateľnosť jednotlivých kúskov
Pri detskom oblečení sú veľkou pascou pre matky vzorované látky, ktoré sa nedajú vzájomne kombinovať (aspoň ja som v kombinovaní vzorov konzervatívna.) Je veľmi lákavé si nakúpiť vzorované všetko možné (bodkované, pásikované, kvetinkové, atď). Veď to bodyčko je také zlaté s tými sedmikráskami! No je, ale čo keď mám k nemu čisté len bodkované tepláky?! Určite sa týchto krásnych vzorovaných látok netreba vzdať. Avšak v budúcnosti by som určite vzorované vyberala len overaly, ktoré fungujú ako jeden samostatný kus a potom by som si dovolila nakupovať buď bodyčka so vzorom, alebo tepláčky. Určite nie oboje. Podľa tejto logiky som analyzovala môj zoznam.
Čoho mám viac pestrofarebného? Bodyčiek alebo tepláčkov?
Jednoduchou aritmetikou mi vyšlo, že tých pestrých bodyčok je naozaj viac. Takže som sa rozhodla, že v budúcnosti budem už len šiť a kupovať jednofarebné tepláčky a na všelijaké bodkované zabudnem. Pri bodyčkach si naďalej dovolím trochu viac voľnosti a fantázie.
3. Identifikovala som, čo dcérke najlepšie doplní šatník
Aby som využila všetko čo už mám pozrela som sa na dve kombinácie vo výbavičke:
pestré bodyčka X jednofarebné tepláčky
pestré tepláčky X jednofarebné bodyčka
Všetky pestré veci, čo nemali ladiaceho kamoša v jednofarebnej kategórií som si dala na jednu kopu a očami posúdila akej farby musím novú vec ušiť. Konkrétne, som sa v mojom prípade rozhodla, že ušijem jedny neutrálne šedé tepláčky z manželovej mikiny a jedny ružové tepláčky buď kúpim, alebo ušijem z novej látky, keďže žiadnu ružovú látku vhodnú na upcykláciu doma nemám. Tieto dve farby tepláčkov mi v mojom prípade zabezpečia najviac kombinácii.
4. Zamyslela som sa nad strihmi a farbami, ktoré chcem v dcérkinom šatníku v budúcnosti
Keďže som si dala predsavzatie, že vždy keď sa bude dať, ďalšie kusy oblečenia už dcére len došijem, t.j. nedokupujem, zamyslela som sa ako toto oblečenie má vyzerať, aby bolo funknčné pre nás. Toto je veľmi individuálna vec a nasledujúci zoznam je tým pádom ilustračný:
Bodyčka mi vzhľadom na jednoduchosť a rýchlosť obliekania vyhovujú v “kimono” štýle
Ušité tepláčky sadnú dcére podľa strihu, ktorý mám vyskúšaný už viackrát a písala som aj o postupe tu
Prirodzene tepláčky mi z praktických dôvodov vyhovujú skôr tmavšie
Farebne už zhruba viem, ktoré mojej dcérke svedčia, keďže je ako ja jarný svetlý typ
Aplikácie v podobe rôznych pískadiel bábätku na brušku zavadzajú
Rovnako gombíky môžu tlačiť ak sú veľké a tiež môžu byť nebezpečné kvôli prehltnutiu, ak sú prišité blízko tváričky
Šaty sú žiaľ pre také malé dievčatko na bežné nosenie zbytočné a nepraktické
5. Niektoré kúsky som sa rozhodla, že opravím
Niekomu sa môže zdať oprava detského oblečenia pracná a pri tom ako dieťa rýchlo rastie aj zbytočná. V podstate súhlasím. Avšak s niektorými dupačkami sa ťažšie lúči, a tak som sa s niektorými mäkkými rozhodla pohrať. Keďže v páse boli dupačky ešte dcérke dobré, jednoducho som iba odstrihla spodné špičky, na ktorých boli už vynosené dierky, zahla, prebehla na stroji a voilá dcérka má legíny, ktoré môže ešte nosiť.
6. Uložila som oblečenie na štýl Marie Kondo tak, aby bolo prehľadne v skrinke vidno, čo mám k dispozícií
Prehľadné ukladanie šatstva do skrine je podľa mňa jedným z najväčších prínosov japonky Marie Kondo. Hneď po narodení dcérky som v Ikey kúpila pekné krabice potiahnuté látkou s priehradkami. Do týchto priehradiek som naskladala oblečenie na základe kategórií. ktoré som spomínala vyššie (bodyčka s krátkym rukávom, atď.)
7. Na oblečenie som vyrobila personalizované nažehlovačky
Oblečenie, ktoré bolo malé, som odložila, že sa bude ďalej používať v rodine. No niektoré kúsky budem rada, keď sa mi ešte raz vrátia. Kúpila som preto na internete nažehlovací papier, potlačila ho našim priezviskom (na náš nažehlovací papier stačí obyčajná náplň do tlačiarne) a na oblečenie nažehlila tieto menovky.
Včera sme sa konečne stretli s mojou sestrou! Mali sme v parku malé posedenie a jej trom synom vo veku (11, 9, 7) som vymyslela hru o koláče. Keďže radi čítajú a sú traja, nachvíľu sa stali Troma pátračmi, ktorí mali zistiť kto ukradol koláče. Dostali tri úlohy a za splnenie každej úlohy dostali jednu indíciu, kto je zlodej koláčov. Bola to veľká sranda. Tu sú jednotlivé úlohy:
1. Šarády
Deti si potiahli lístky, na ktorých boli napísané kuchynské pomôcky
plech
varecha
mixér
a oni ich mali bez použitia slov herecky znázorniť. Nesúťažili proti sebe, ale nato aby získali indíciu musela uhádnuť všetky hádanky moja sestra. Zabavili sme sa tak všetci spolu, a to že sú medzi nimi vekové rozdiely nerobilo problémy. Indícia, ktorú dostali bola, že zlodej koláčov sa nachádza v parku.
2. Matematicko-športová úloha
Keďže chalani sú šikovní v matematike, dostali úlohu na počítanie: Jedna porcia koláča má 180 kalórií. Keď 15 minút skákania spáli 120 kalórií a pol hodina behania 280 kalórií ako si musíte športy rozdeliť, aby ste spálili ten jeden koláč? Pôvodne som chcela, aby aj reálne skákali a behali, ale mali pri sebe kolobežky a lietali po parku kade tade. Takže úlohu len vypočítali a dostali ďalšiu indíciu, že zlodej koláčov je z rodiny môjho muža.
3. Kuchárska úloha
Posledná úloha, ktorú chalani dostali, bola vymenovať aspoň 5 ingrediencií, ktoré idú do bábovky. Veľmi radi varia, takže toto bola pre nich malina. Indícia, ktorú za uhádnutie získali, bola výška v centimetroch rodinného príslušníka, ktorý ukradol koláče. Keďže zlodejom bolo bábätko – moja dcérka, tak tých centimetrov nebolo veľa a detektívka mala šťastný koniec.
Synovci nakoniec dostali pekne zabalené koláčiky, ktoré som napiekla z perníkového cesta. Na balenie som použila baliaci papier a dekoračné pásky.
Tu sú projekty, ktoré som v poslednom čase ušila a pomohli mi precvičiť si rôzne zručnosti v šití.
1. Látkové obrúsky
Na látkových obrúskoch som si precvičila hlavne šiť na stroji rovno. Dajú sa ešte navyše personalizovať vyšitím iniciálov. Ako materiál som použila starší obrus a už mám vyradené ďalšie obrusy, ktoré boli zašpinené, že z nich vystrihnem čisté štvorce na obrúsky.
Vďaka rúškam začalo šiť veľa ľudí a odhodlalo sa neskôr na väčšie projekty. Sú rôzne návody na internete či už so skladaním látky alebo len strihy, ktoré sa zošijú a vytvarujú. Mne osobne najviac vyhovovali a najlepšie sedeli rúšky zo stránky usirusko.sk Na tejto šablóne som sa naučila šiť do oblúka. Ja som si ešte rúško vylepšila a spravila dvojitú vrstvú spredu a zozadu z inej látky.
Vankúše sú jedným z mojich obľúbených menších projektov, lebo sú praktické na využitie a vhodné aj ako darček. Ja som si jeden aj vymaľovala a celý postup na výrobu zložitejšieho vankúša z IKEA utierky nájdete aj v mojom staršom príspevku tu.
4. Patchwork
Poslednou kategóriou mini-projektov, ktorým som sa na začiatku materskej venovala veľa je patchwork. Patchwork je vlastne zošívanie malých kúskov látok do väčšej deky. Veľmi sa mi páči na tejto technike, že sa využívajú zbytky látok, ktoré by sa inak vyhodili. Výhodou patchworku je, že sa od neho dá odbiehať k dieťaťu keď plače, keďže sa šije na krátke vzdialenosti. Nazbierala som si krásnu knižnicu na pintereste rôznych vzorov a kombinácii látok tu
S mamou sme darčekové typy a ja už tento rok chystám pre ňu kopec drobností. K starostlivo vybranému darčeku patrí aj milá karta, či pohľadnica. Tu je postup ako pohľadnice zvyknem maľovať ja. Postup je z mojich Instagram stories, ktoré si ukladám aj na Youtube.
Už dávnejšie som šila a maľovala ozdobný vankúš, na ktorého výrobu som použila v podstate len IKEA utierku. Inšpirovala som sa ľudovým motívom a nakreslila v modrom vtákopáva. Vankúš, ktorý má boho nádych som dozdobila červenými stuhami a drevenými gorálkami. Celý postup som zverejňovala na mojom Instagrame a neskôr som tento postup zo stories tak ako bol stiahla a zavesila na Youtube aj pre neinstagramerov. Pozrite si a zdieľajte!
