Author: alicka

Dobrodružstvo na výročie

DIY

Minulý rok som vymyslela Jojovi fantastickú hru na naše prvé výročie svadby, ktorú tento rok len ťažko tromfnem nejakým materiálnym darčekom. Myslím, že táto hra nie je až tak finančne náročná, a môže byť preto inšpiráciou aj pre iných tápajúcich po originálnom darčeku na sviatok so svojou polovičkou.

Pravidlá hry

Jojo hneď ráno dostal pekne zabalený balíček, v ktorom bol instantný analógový foťák (taký čo vám hneď vytlačí fotku) a prvú červenú mini obálku s úlohou a sladkou odmenou (dánskym gumeným cukríkom). S každou vyriešenou úlohou, ktorú mal foťákom zvečniť prišla ďalšia červená obálka a my sme behali celý deň po meste.

Červené obálky s úlohami som ešte takto ozdobila

Úlohy

Pre každú z týchto úloh platí, že nás mal pri nej vyfotiť ako pamiatku.

  1. Aké aktivity ste robili v detstve radi, ktoré chcete aj svoje deti v budúcnosti naučiť? Odfoťte sa navzájom pri vašej obľúbenej aktivite.
  2. Čo by ste sa chceli naučiť, len tak pre radosť? Nájdi na ulici človeka, ktorý túto činnosť ovláda a odfoť sa s ním.
  3. Vezmi Alicku do nejakej z kaviarní kde ste mali jedno z prvých rande a oddýchnite si.
  4. Predstav si, že je rok 2020 a vy ste sa medzičasom stali bezdomovcami, kde by ste oslávili svoje výročie? Odfoťte sa na tomto mieste.
  5. Predstav si, že je rok 2020 a vy ste sa medzičasom stali milionármi, kde by ste oslávili svoje výročie? Odfoť sa pred týmto miestom, alebo pred miestom, ktoré ho pripomína.
  6. Spravte si rodinný portrét pred Modrým kostolom, kde ste mali svadbu.
  7. Nájdi na ulici najstarší zaľúbený pár a odfoť sa s nimi.

Tento náročný deň sme ukončili večerou v talianskej reštaurácii. Na pamiatku mi ostalo veľa krásnych fotiek vďaka môjmu Jojovi, ktorý sa inak nerád fotí, ale v tento deň sa preto obetoval 😀

O strašení čerstvých mamičiek

Pre deti

Toto ma dnes potešilo. Keď mi došla nasledovná správa na messengri od mojej kamošky, čo býva teraz už na východe a ako novopečené mamičky si píšeme: “Toto obdobie mám v čerstvej pamäti a bude to len lepšie.” (Jej syn je o niečo starší.)

Písala som jej totiž ako často sa ľakám, keď sa Leuška nechtiac pri štvornožkovaní švacne o zem a pomaly už z toho prichádzam o nervy. Na fyzickú bolesť som až príliš empatická. Práve takéto povzbudenie som teraz od druhej maminy potrebovala. Prevážilo to asi desať komentárov iných matiek “Teš sa ako bude ešte pohyblivejšia a bude ti vyhadzovať šuflíky”.

Ja neviem prečo si to ako ľudia robíme (nerobia to totiž len ženy!), že sa toľko materstvom strašíme. Je to akýsi druh športu. Urobila som to žiaľ pár krát aj ja, napríklad keď som zopakovala vetu svojej pôrodnej asistentky mojej tehotnej kamarátke: “Pôrod nie je až taký hrozný, ten skončí po 12 hodinách, horšie je tých 18 rokov potom…” Teraz mi je tej vety tak ľúto…

Ďalšia podobná “zaručená rada”, ktorú som v tehotenstve počula hneď niekoľko krát (najmä pri gratuláciách!!): “Uži si ešte spánok, budeš ho potrebovať!” Ďakujem, s tehotenským bruchom sa cítim ako slon, takže spím zle, ale určite sa tým budem riadiť.

No najlepšie je, že niektoré z obáv sa ani nenaplnia. Moja dcéra prespí od dvoch mesiacov celú noc. Takže so spaním ako ma strašili všetci naokolo vôbec nemám problém. Tak aký to má potom zmysel? Rodičovstvo nemá byť nočnou morou, a preto by som si chcela dať predsavzatie nerobiť tomu celému zlú reklamu zastrašovaním. Vždy keď sa mi niekto posťažuje, kto je v tomto dobrodružstve ešte na začiatku, mu buď reálne pomôžem, ak to mám v kapacite a ak nie, poviem to čo hovorím mojej dcérke keď sa buchne: “To prejde.” No a snáď sa mi toto moje úsilie vráti ako pozitívna karma a moje okolie ma tiež strašiť nebude alebo aspoň menej 🙂

P.S. Titulná fotka ako Lea maľuje prstami dokazuje, že to nie je s nami až také tragické 🙂 Použili sme prírodné farby, konkrétne jej výživu 😀

Ako si pokaziť dovolenku na Slovensku

Nezaradené

Helou! z malého nemenovaného mestečka na Slovensku, kde trávime posledné dva týždne. Tento článok určite nebol inšpirovaný skutočnými udalosťami a podobnosť s reálnymi osobami je čisto náhodná. Ak chcete zažiť dovolenku snov, určite nečítajte tento zoznam rád ako si otráviť rodinný výlet mimo domova… Ak sa však chcete zasmiať, smelo pokračujte!

1. Buďte veľa online, slnko škodí.

2. Frflite na jedlo.

3. Frflite na počasie.

4. Frflite na všetko.

5. Vyberte si aktivitu, ktorú budete na dovolenke robiť, veľa o nej hovorte, všetko si so sebou prineste a nakoniec sa nato vyfláknite.

6. V žiadnom prípade sa nerozprávajte s miestnymi, len na nich zazerajte.

7. Zoberte si 10 ťažkých kníh, z každej prečítajte jednu stranu, a potom dajte očiam to načo sú zvyknuté – scrollovať na mobile.

8. Deti v žiadnom prípade nenatierajte, ani proti hmyzu, ani proti slnku. Ak im chcete dať klobúk, tak zásadne ten, čo si strhnú z hlavy.

9. Partnerovi povedzte, že má voľno od detí a po 10 minútach mu povedzte, že ste si spomenuli, že musíte niečo dokončiť do práce. Deti mu okamžite vráťte.

10. Obťažujte svojich priateľov sťažovaním sa na diaľku tak, že vám prestanú odpisovať.

Alebo si založte blog a sťažujte sa tam 🙂 To je tak mojich desať gro rád ako to zaručene (ne)bude fungovať. Aké tipy, triky máte vy?

Kreatívne nápady na krst

DIY, Pre deti

Včera sme konečne krstili našu dcérku Leu. Konečne preto, lebo sme si pôvodne naplánovali krst na čas, kedy nakoniec vypukla pandémia korony. Veľmi som sa na udalosť krstu tešila a už pred pôrodom som sa na ten moment začala chystať mysliac si, že neskôr na prípravy pri dieťatku nebudem mať čas. Začala som pozvánkami, ktoré som vyrábala v programe KeyNotes na iPade s veľkým bruchom plným Leou a vianočných koláčikov v posteli.

Podľa vzoru mojej švagrinej s francúzskym pôvodom som chcela podľa ich zvyku niečo drobné hosťom podarovať. Tak som si vo výpredaji nakúpila papierové vrecúška, do ktorých som dala pre najbližších Leuškinu fotku, svätý obrázok krstu a mnou ručne vyrobený mini-ruženec v baby fialovej farbe. Na svätý obrázok som z druhej strany napísala krátku personalizovanú modlitbu k Anjelovi Strážcovi, aby sa starí rodičia a krstní za Leušku modlili.

Tiež som chcela dať do týchto vrecúšok aj medovníčky, anjelov a srdiečka, čo som napiekla, ale nakoniec som ich po obrade ponúkala v krabici.

https://www.instagram.com/p/CBx-Z8Snrel/

Pre Leušku som ručne ušila už v poradí piaty čepček podľa slovenskej blogerky tvoriťaľúbiť. Na krst som zvolila bielu farbu. Vonkajšia látka bola pôvodne vyšívaná dečka, ktorú som symetricky vystrihla a na vnútro som zase použila látku z ľahučkej košele jej tatka. Čepček nakoniec na sebe nemala, lebo vonku sme sa dlho nezdržali, každopádne jej ostane na leto a na pamiatku.

Na pamiatku jej ostane aj krstná košieľka z umeleckého online obchodu Sashe a knižka “Pamiatka na krst” od jej babiny, ktorú ešte musím vyplniť! Druhá babička, teda vlastne naša babulka sa tiež nezaprela a doniesla na oslavu takúto fajnovú tortu z mascarpone, mňam!

Najkreatívnejší nápad však mala Leuškina krstná, ktorá jej sama vyzdobila krstnú sviecu. Celkovo však bude mať Lea veľa spomienok vďaka fotografiám z tohto špeciálneho dňa, ktorý sme strávili spolu s rodinou v najužšom kruhu.

Tri knihy, ktoré by som sa nehanbila čítať na pláži

Knihy

Poznáte ten pocit, že čítate nejakú ľahučkú blbosť v kaviarni, alebo na pláži a zrazu ide okolo niekto dôležitý. Doležitý môže byť pre vás hocikto, ja neviem, niekto nový vo vašom živote na koho chcete zapôsobiť, alebo naopak nejaká bývalá láska, ktorej chcete práve v tomto momente ukázať o čo prišla. A vy ako správny pseudointelektuál sa cítite tak trápne, že čítate práve toto a teraz 😀

No možno ste to nezažili a nové knižné tipy sa vám zídu aj tak. Tu sú knihy, ktoré sa podľa mňa ľahko čítajú a zároveň sú niečím zaujímavé a kvalitné.

Laurent Gounelle: Boh chodí po svete inkognito

Túto prvotinu od francúzskeho ekonóma som čítala dávno a dokonca ju celú prečítal aj môj muž. Možno to bolo tým, že sme boli len na začiatku nášho vzťahu a preto ju bol motivovaný prečítať, ja však verím, že je taká dobrá:) V prvom rade, kniha vôbec nie je o Bohu ani s veľkým ani s malým “b”. Príbeh nevyrovnaného mladíka sa odohráva v Paríži, kde okrem osudovej krásky stretne aj jedného múdreho muža, ktorý ho začne takpovediac koučovať v jeho osobnom aj pracovnom živote. Je to veľmi zaujímavé čítanie a zároveň sú ńa príbehu pekne ilustrované niektoré teórie z modernej psychológie a koučingu.

Fredrick Backman: Muž menom Ove

Prvotinu švédskeho blogera som zase dočítala dnes. Boli chvíle kedy som sa schuti smiala a aj som si pri jednej z pasáží poplakala (ale to môže byť aj hormónami.) Švédska kultúra mi je blízka a táto kniha ňou nejakým uveriteľným spôsobom dýcha. Nehovorí síce o žiadnom “lagom” a nábytok z ikey je spomenutý iba raz, ale nachvíľu som mala pocit, že som tam. Zároveň postavy majú v sebe čosi tak všeobecne ľudské, že by sa príbeh o mrzutom vdovcovi, ktorý časom pookreje, mohol udiať kdekoľvek.

Adebayo Ayobami: Zostaň so mnou

Bolo obdobie, kedy som na interente videla túto knihu všade. Myslím, že právom si zaslúžila svoju slávu. Ja som si ju dovolila čítať až po šestonedelí. A dobre som urobila. Táto kniha je silná káva, neviem či by to moje precitlivé ja skôr ustálo. Hovorí o rôzných vzťahových skúškach (najviac o neželanom potrate), ktoré sú nám blízke avšak v knihe sú zasadené do pre nás cudzej kultúry. V angličtine by som povedala, že je to “page turner” teda budete ju mať rýchlo zlúsknutú.

Batikovanie pre začiatočníkov

DIY

Naposledy som batikovala na tábore v roku 1996 (cítim sa ako dinosaurus:D). Jediné načo si z tejto akcie spomínam boli moje ružové ruky a slnko, ktoré mi vtedy pražilo na hlavu. Slnko by bolo aj teraz ideálne na sušenie môjho batikovaného trička, avšak potom by som na toto diy nemala čas, lebo by som bola radšej niekde v parku s kočíkom. Takže prvú vec, čo potrebujeme na batikovanie je čas a chvíľka pokoja, vďaka niekomu, kto vám postráži bábo. V mojom prípade to bol Jojo, ktorý si zobral deň voľna, aby som sa ja mohla kreatívne vyžiť a dokončiť svoje začaté projekty vrátane napísania tohto článku.

No a ak nemáte dieťa, pestúnku nepotrebujete, stačí vám len toto:

  • farbu na batikovanie. Ja som použila značku Javana a farbu “Cherry kiss”
  • bavlnené tričko, alebo iný kus oblečenia, ktorý ste ochotní zneužiť. Ja som síce použila moje obľúbené značkové tričko, ale bolo už fľakaté, tak mi ho nebolo ľúto.
  • starý hrniec. Zase som použila už hrniec, ktorý bol zničený farbou, keďže som v ňom počas korony sterilizovala rúška.
  • ihla a pevná niť, po prípade špagát
  • gumené rukavice

Technika viazania

Techniky batikovania, respektíve viazania uzlov som našla na youtube rôzne. Najviac sa mi páčila technika vyšívaním z tohto videa, tak som ju aj otestovala. Látku si treba len poskladať v tvare harmoniky a vyšiť na ňu dve strany rovnoramenného pravouhlého trojuholníka. Trojuholníky potom vytvoria batikovaním súmerné štvorce. Znie to jednoducho, ale aj to som ako začiatočníčka bola schopná pokaziť. Nezobrala som si totiž pevnú niť a ešte som aj bola lenivá si trojuholníky predkresliť. Napriek tomu po uviazaní všetkých uzlíkov a následným zafixovaním špagátom sa na tričku spravili krásne útvary, aj keď štvorcami by som ich nenazývala.

Inou technikou môžete zase vytvoriť kruhy. Je to azda najznámejšia technika akú poznám. Látku potiahneme za jeden roh a ten obmotáme niťou či špagátom. Ja som si touto technikou ozdobila rukávy.

Postup

  1. Tričko treba najprv oprať a najlepšie aj vyžehliť
  2. Potom použijeme jednu z techník viazania uvedených vyššie
  3. Vodu predhrejeme v hrnci na 70 stupňov, prípadne tak, ako sa píše v príbalovom letáku od farieb a vmiešame farbu
  4. Odporúča sa ponoriť látku do hrnca na 3 minúty. Ja som ponorila na 10 sekúnd a úplne to stačilo. Odporúčam nasadiť si gumené rukavice, ak nechcete týždeň vyzerať, že ste zbierali maliny.
  5. Nakoniec látku vypláchame vo vlažnej vode (gumené rukavice majte stále na sebe aj pri tomto bode, nie ako ja :D) a necháme uschnúť nad vaňou.

Ako sa mi podarilo čítať viac, aj na materskej

Knihy

Keď mi kolegovia v práci dávali dve knižky k narodeninám so slovami, že však na materskej budeš mať kopec času a prečítaš si, vysmiala som ich. Celkovo som sa duševne na materskú pripravovala ako na svoj pohreb, že všetko si musím prichystať, na nič nebudem mať čas a na čítanie už vôbec. Opak sa stal pravdou ako to v živote býva. Podmienky na materskej mám uľahčené tým, že dieťa je zatiaľ zdravé, manžel je starostlivý, starí rodičia bývajú s nami v jednom meste a pomáhajú nám, atď. Avšak tieto privilégiá by sa dali ľahko zneužiť v prospech trávenia času inde. Čítanie je pre mňa priorita, lebo je to najefektívnejší relax hneď pri ručnom šití a akvarele, aj keď jednoduchšie je častokrát vytiahnuť telefón a poscrollovať si 🙂 Tu sú moje tipy, ako sa mi darí čítať viac

1. Začala som čítať, čo ma naozaj baví

Život je tak krátky, aby som sa umárala čítaním kníh, ktoré síce práve v intelektuálnych kruhoch “letia” a vyzerajú pekne na poličke, ale ma nebavia. Radšej si vychutnám biografiu nejakého umelca, alebo klasický román, keď je to to, čo ma baví. A vychutnala som si v šestonedelí aj Kristínu Tormovú, no a čo? Bola fantastická.

2. Nič sa nestane, ak knihu nedočítam do konca

Ako perfekcionista som sa vždy držala jednej knihy, až kým som ju nedočítala písmenko po písmenku do samého konca. Môj aha moment prišiel pri knižke Sapiens, ktorá je jedna z tých spomínaných intelektuálnych uberkníh v predchádzajúcom bode. Nie, že by ma nebavila, ale s druhou polovicou knihy som do veľkej miery nesúhlasila a nebola pre mňa dostatočne inšpiratívna, aby som to vydržala. Tak som namiesto čítania, tú knihu pasívne dopočúvala ako audioknihu. A je to! Ale dá sa to aj tak, že knihu len dolistujem do konca, ak mi pre nejaký pádny dôvod nevyhovuje.

3. Našla som si svoje spriaznené čitateľské duše a zdieľam s nimi svoje dojmy

Keď sa o knihách, ktoré práve čítam mám s kým zdieľať, je to oveľa väčšia zábava. Časom som si vystopovala kamarátky na goodreads, alebo instagrame, ktoré naozaj veľa čítajú a čítajú pre mňa zaujímavé knihy a mám z toho radosť. Tiež sa mi oveľa ľahšie hľadajú nové tituly, keď od nich dostávam odporúčania. Najnovšie som sa rozhodla zapojiť aj do online čitateľského klubu. Ešte neviem ako to dopadne, ale zatiaľ sa mi táto idea veľmi páči.

4. Sledujem svoj progres, mám cieľ, ale neviažem sa naňho

Mám veľmi rada Goodreads, kde si môžem zaznamenávať, čo práve čítam, ako sa mi to páči a zároveň vidieť čo čítajú moji kamaráti. Každý rok robí Goodreads čitateľskú výzvu, kde si môžeš zvoliť cieľ, koľko kníh za ten daný rok chceš prečítať. Prvý raz som zlyhala na plnej čiare, druhý rok som si už predsavzatie nedávala, tretí som prečítala všetkých 12 kníh čo som si predsavzala. Tento rok mám cieľ 25 kníh, a už mám prečítaných 15, ale moc to neriešim a nebudem sa zato byť do pŕs, ak ich bude nakonci roka náhodou 24 alebo tých 15 🙂

5. Čítam viac kníh naraz

Väčšinou sa neodporúča robiť viac vecí naraz a platí to aj v čítaní. Avšak ja sa snažím hľadať voľné minúty na čítanie kde sa dá, a preto mám jednu knihu rozčítanú v kuchyni, kde som vždy ráno a môžem svietiť. Ďalšiu knihu mám na kindle, ktorú môžem čítať aj v noci a nezobudiť tak svojho manžela. No a vždy mám nejakú knihu rozpočúvanú aj ako audioknihu. Mám takto rozbehnuté vždy aspoň tri knihy, ak nie štyri s tým, že štvrtá je v kočíku, keby som si chcela čítať v parku.

6. Uvedomujem si, že začiatkom sa musím najprv prelúsknuť

S čítaním je to ako s behaním. Prvých pätnásť strán je často ako prvých pätnásť minút behu v parku, keď človek musí najprv premáhať svoju vôľu, aby potom už bežal zľahka ďalších tridsať. Na tých prvých 15 strán mi pomáha nasledovná stratégia. Zameriam sa na čas a vyhradím si 30 minút na tých pomyslených prvých 15 strán románu. Sústredene čítam knihu, aby som pochopila, kde je dej zasadený, aké sú postavy a nestratila sa myšlienkami niekde inde. Keď prekonám náročný začiatok, zažeriem sa už do knižky väčšinou tak, že vyhľadávam doslova kúšočky voľných chvíľ, aby som čítala ďalej.

To sú moje azda najzásadnejšie momenty, vďaka ktorým sa mi darí čítať viac. Aj pri malom dieťati. Aké tipy máte vy?

Fotoalbum pre bábätko, návod ako sa nestratiť v tone digitálnych fotiek

DIY, Pre deti

Pre Leušku som hneď na začiatku kúpila veľký čistý baby foto album. Pod pojmom “čistý” myslím, že jeho súčasťou sú len biele strany, do ktorých sa fotky nalepujú, alebo vkladajú s takzvanými nalepovacími rožkami a dá sa doňho čo to napísať. Neplánovala som doňho písať toľko čo do Leuškinho denníka, ale rozhodla som sa spraviť každú stranu fotoalbumu tematickú. Nazačiatku prvé tri mesiace keď som mala Leušku v perinke som ju totiž veľa fotila ako azda každá prvorodička a niektoré fotky jednoducho spolu niesli istú tému. Napríklad:

  • očakávanie, ako sme sa na maličkú pred pôrodom tešili (priložila som aj fotku z ultrazvuku)
  • hľadanie podobností Leuškiných fotiek a nás v tom istom veku
  • hranie sa s prvými hračkami
  • návštevy Jojovej a mojej rodiny

Po čase však na mojom telefóne bolo tých fotiek VEĽA a už sa nedali tak jednoducho skladať do skupín. Musela som ich tvrdo triediť, keďže ako perfekcionista z jedného zátišia s dieťatkom mám aspoň tri digitálne verzie. Neviem, možno je to aj tým, že digitálne fotky ma nič nestoja a jednoducho testujem, ktorý uhol pohľadu je najlepší. Avšak neskôr ma tieto fotky stoja veľa času porovnávania a mazania a keby som to nerobila aj peňazí za úložný priestor.

Nechcem zanechať Leuške ako dedičstvo tonu jej fotiek, v ktorej sa utopí a tiež sa snažím o digitálny minimalizmus, preto som si zaviedla tieto pravidlá:

  1. Fotky triedim priebežne prvý deň každého nového mesiaca.
  2. Všetky fotky za predošlý mesiac stiahnem a doslova len vyberám fotky, ktoré sa mi najviac páčia podľa pravidla “Bola by som ochotná si túto fotku vytlačiť a dať do albumu?” Ak odpoveď znie nie, tak si ju jednoducho mažem.
  3. Fotky netriedim teda už porovnávacím spôsobom táto je krajšia ako iná.
  4. Leušku už nefotím len tak, zato že má niečo pekné oblečené, ale príležitostne, pri narodeninách a rodinných oslavách, alebo keď tá fotka dáva istý zmysel.
  5. Osobne nemám vzťah k umelo nastrojeným fotkám bábätiek s tabuľkou “tri mesiace”. Pokúšala som sa na začiatku aj o takúto sériu, aby Leuška nebola ukrátená, ale skončilo to tak, že “dva týždne” sme fotili v polke tretieho…
  6. Celkovo chcem namiesto mobilom viac fotiť na moju zrkadlovku, na ktorú padá prach. Verím, že fotky budú potom hodnotnejšie, tak ako aj z instantného fotoaparátu, ktorý som si veľmi obľúbila.
  7. Fotoalbum Leuške občas vytiahnem namiesto večernej rozprávky a veľmi sa z neho teší, aj keď čítať ešte nevie.
  8. Myslím, že platí aj u vás doma, že fotky čo nie sú vytlačené, časom určite upadnú do zabudnutia. Preto fotky budem ďalej priebežne tlačiť a zakladať do baby albumu.
  9. Niektoré fotky tlačím viackrát, lebo pekné vytlačené fotografie sú aj milou pozornosťou pre blízkych, ktorí na fotke sú.

Zatiaľ takto. Pravidiel je celkom dosť, poteším sa však určite ďalšiemu užitočnému tipu v komentároch.

Môj digitálny experiment – pokračovanie

Knihy, Nezaradené

Po týždni hlásim progres! Teda vlastne pokles (presne 22%) v používaní môjho iPhoneu. Ak nevieš o čom hovorím, tak začiatok experimentu a vysvetlenie je tu. V skratke, testujem knihu a rady profesorky McGonigalovej z jej učebnice Willpower Instinct. Som presvedčená totiž, že motivačné knihy (aj keď tak by som ju nenazvala úplne motivačnou) sa majú najprv žiť a až potom odporúčať.

Prvý týždeň

Prvý týždeň a kapitola ako taká, boli o zaznamenávaní si konania okolo svojho cieľa. Každý deň som si zapisovala, koľko času trávim na mobile a ako. Tieto štatistiky sú ľahko dostupné priamo v mobile. Okrem toho som podľa odporúčania aj meditovala každý deň. Tu sú moje pozorovania:

  • hneď prvý deň – pondelok som bola strašne namotivovaná, až tak že som ani svoj súkromný instagram ani instagram Kreatívna materská takmer nenavštívila, nieto ešte niečo postla
  • utorok som si to všetko vykompenzovala 😀 To bol deň kedy som z celého týždňa strávila na mobile najviac. Na druhej strane, po dni voľna som mala v utorok oveľa lepšie nápady.
  • Na meditáciu som si zvolila čas po prvom rannom kŕmení dcérky, keď som ju mala na rukách. To nebol šťastný výber. Myslela som si, že to bude ťažšie a preto účinnejšie a aj naozaj bolo. Ale až príliš na môj level. Toto prehodnotím pre ďalší týždeň
  • Posledný deň som bola na mobile skoro najmenej, presne 2 hodiny a aj to väčšinu času som len mala zapnutú aplikáciu Photos, z ktorej som prekresľovala fotky na plátno.

Čo ďalej

V ďalšom týždni sa budem hýbať vonku. Nech je váš cieľ akýkoľvek, malo by to podľa Kelly McGonigal vašej disciplíne pomôcť. Už teraz viem, že to pomáha, lebo som to samovoľne začala praktizovať, keď som v piatok zase začala chodiť behávať. Aj preto som v nedeľu mala najproduktívnejší deň, lebo dva predchádzajúce dni som strávila veľa vonku na čerstvom vzduchu. Mojím predsavzatím je na tento týždeň ísť von vždy medzi kŕmeniami mojej dcérky. Aj keď to bude len vyniesť smeti. Trochu sa vyvetrať mi verím pomôže. Ďalej chcem ráno meditovať, ale už nie s maličkou na rukách. Dám si pripomienku na nočný stolík a budem to robiť hneď po prebudení. Držte mi palce!

Umelecký denník pre bábätko – nápady čo doň napísať

DIY, Pre deti

Ako prvorodička a kreatívna duša som sa s Leuškiným denníčkom vyhrala do posledného detailu. Kupodivu som k pôrodu nedostala žiaden šablónový denník. Výplňala som vlastný skicár a veľmi ma to bavilo. Tu sú moje nápady a niektoré strany:

  • Základné údaje pri narodení výška, váha sú samozrejmosťou. Čo takto doplniť aj význam mena, ktoré dávame dieťatku? Lea znamená v hebrejčine gazela, tak som dcérke do denníčka jednu gazelu aj nakreslila.
  • Keďže Jojo s nami v pôrodnici nemohol nocovať, vymenili sme si veľa správ o tom ako sa tešíme z maličkej a aká je krásna. Našu konverzáciu som tiež prepísala do denníčka na pamiatku, aby sa nestratila v halde nákupných zoznamov a iných diskusií.
  • Prvé návštevy. Do denníka som zapisovala aj kto nás ako prvý navštívil. Keď Leuškina krstná doniesla šatičky a kvety, tiež som ich v denníku ilustrovala.
  • Prvé hračky. Do denníka som nakreslila aj mojkáčikov Havinka Palinka a Líšku Elišku, s ktorými som jej hrávala divadlo už na začiatku.
  • Potom prišla korona a keďže dcérka čakala na očkovania, radšej sme s ňou nechodili vôbec von, aby bola fit. Vtedy sa začala prebúdzať jar, tak som jej do denníčka nakreslila, ako vyzerajú ulice okolo nás.
https://www.instagram.com/p/B-O30jWH1IS/?utm_source=ig_web_copy_link
  • Deti na začiatku veľa spinkajú, tak sa vtedy najlepšie kreslia (ináč je veľmi ťažké ich zachytiť verne ceruzkou). Ja som si do denníka nakreslila spiacu Leušku hneď niekoľko krát, bude to pre ňu pekná pamiatka.
  • Do denníčka som Leuške zapísala aj rozprávky, ktoré som pre ňu vymyslela.
  • Miesta, na ktoré sme chodili s kočíkom, vrátane samotného kočíka. Toto všetko má Leuška zaznamenané.

Časom pribudnú aj ďalšie strany nášho denníčka, tak možno tento článok ešte updatenem. Toto sú prvotné nápady ako denník vyplniť.